Ak začneme googliť výraz zmysel života, k reálnemu zmyslu života sa ani nepriblížime. Ani ja ho teraz nebudem do detailu rozoberať, na to poslúži separátny príspevok. Tak ako bežní ľudia chápu pojem zmysel života, v skutočnosti ide len o pocit zmyslu života, akési vnútorné naplnenie, vnútorná spokojnosť s prežitím našich dní tak ako sme si predsavzali a ako je to akceptovateľné z pohľadu spoločnosti.
Podľa mňa toto nevyhnutne vedie k celoživotnému uspokojovaniu svojich potrieb, a tak celý náš život sa naháňame za chimérou, ktorá sa nedá chytiť. Ako potreby nás môže poháňať spoločenský tlak a naše vlastné pocity. Najčastejšie v prípade rodiny rodina vyvíja tlak na to, aby sme si urobili školu, našli zamestnanie či oženili sa a mali deti. K tomu sa pridávajú naše vlastné potreby rôzneho druhu, napr. sexuálne, potreba vlastného bývania, lásky, uznania, sebarealizácie.
Akokoľvek vznešene tieto potreby znejú, je podľa mňa dôležité si uvedomiť, že sú to stále zvieracie pudy v nás alebo inak povedané, evolúciou naprogramovaný hormonálny stroj, ktorý nám nedáva možnosť slobodnej voľby a nemá nič spoločné s logikou alebo rozumom. Napríklad typický chlap vidí ženu a zamiluje sa do nej na základe vonkajších znakov, ktoré mu určí jeho naprogramované podvedomie, a vôbec sa rozumom nezamýšľa v tej chvíli, či tento konkrétny výber prinesie niečo spoločnosti či celému ľudstvu. Pri mnohých ďalších životných výberoch je to tiež práve tak isto, a tak sa celé ľudstvo posúva ďalej len vďaka pár výnimočným jedincom, ktorí prelomili silu podvedomia a zmýšľajú logicky, aspoň vo svojej vedeckej činnosti. A zbytok ľudstva sa len vezie v ich závese a chce sa zabávať bez premýšľania.
Leave a Reply