Pod lampou – o jadrovej energii

Diskusiu som pozeral na NoeTV, link sem doplním neskôr keď bude táto časť dostupná na youtube.

Nemecko a Rakúsko sú veľkými odporcami atómových elektrární, pritom vôbec neberú do úvahy porovnanie, koľko bolo atómových katastrof a koľko ľudí zomrelo na ich následky v porovnaní s uhoľnými a inými typmi. V skutočnosti bolo veľmi málo obetí a aj tak tieto štáty nelogicky podľahli strachu. Zelené hnutie ziskavalo prívržencov vďaka hoaxom ako je Hirošima a Nagasaki, kde v skutočnosti boli atómové bomby, takže išlo o úplne iný prípad a nie je fér ho porovnávať s atómovými elektrárňami. Takisto ich podporovali miestni uhlári a plynári, ktorí nechceli stratiť biznis. Celé to uzavrelo vyhlásenie referenda, kde premiér spojil referendum so svojou funkciou, a začala sa proti nemu veľká antikampaň. Vyhrala hlúposť a zrazu sa Rakúsko zmenilo na protijadrové v názoroch politikov, aktivistov aj médií.

Plusy pri dopadoch uhľových a jadrových elektrární na prírodu jednoznačne prevažujú v prospech jadrových, ale nemecké a rakúske médiá nepozývajú odborníkov do diskusií, prípadne ich názory zosmiešňujú. A tak si zmenšujú objem vlastných elektrární ich postupným vypínaním a stávajú sa stále viac závislí na Rusku. Politici nechcú ísť proti názorom ľudu a radšej vozia uhlie z Kolumbie.

V roku 1986 buchol Černobyl. Pravdepodobnosť podobného výbuchu je veľmi malá asi 10^-6%, čo je asi jedná havária za milión rokov, ale tá nemusí byť v žiadnom prípade tak silná ako Černobyl. Teraz sa už používajú totiž iné materiály, už sa nepoužívajú grafitové tyče ako moderátory. Likvidácia grafitu bola náročná, tak sa od tohto materiálu upustilo. V Černobyle bolo viacero bezpečnostných problémov, napríklad ochranná obálka bola plnotlaková namiesto podtlakovej. Tento dizajn sa dnes zásadne zmenil. Obetí bolo 28 požiarnikov, dvaja strojníci, kameraman a pilot helikoptéry. Do 2 mesiacov priamych obetí bolo celkovo 38. Požiarnici mali nefunkčné dozimetre, takže niektorí zomreli na radiáciu, ale väčšina pravdepodobne na následky sálavého tepla, ktoré preniklo cez oblek na kožu. Mesto Černobyl boli relatívne ďaleko cca 10km, ale mestečko Pripjať bolo asi 4km ďaleko s cca 50k obyvateľmi. Tomuto mestu najprv dali zákaz vychádzania, ale všetkých obyvateľov sa podarilo evakuovať až 3 dni po havárii. Z celkového okolia 30km evakuovali až 135k ľudí, tí všetci sa museli poriadne osprchovať a osobné veci im boli spálené aj vrátane dokladov. Opatrenia boli natoľko úspešné, že sa u nich nezistili žiadne zvýšené onkologické ochorenia. Paradoxne silný vietor šiel smerom na Bielorusko, kde bol zistený vyšší výskyt rakoviny štítnej žľazy (až 2000 prípadov navyše), tam sa zas zanedbala jódová profilaxia. Asi 1% z nich zomrelo na túto rakovinu, ostatní sa vyliečili. Oveľa viac obetí zomrelo na sociálne vplyvy, stratením práce, sociálnych kontaktov alebo rovno samovraždy.

Pri Fukušime nezomrel nikto na následky priameho ožiarenia, hoci tam boli tisícky záchranárov a nikto z nich nedostal rakovinu. Tisíc obetí zomrelo na nepriame následky v dôsledku evakuácie a paniky, prípadne poškodenia infraštruktúry z tsunami. Na následky tsunami sa utopilo 20 tisíc ľudí. To sa zdá, že nejako zaniklo a nikoho to dnes už netrápi a je to prezentované ako jadrová katastrofa. A teraz si predstavte že keď nastala táto udalosť v Japonsku, hlúpe Rakúsko začalo podávať v materských školách vo Viedni deťom iodid draselný ako prevenciu.

Energia vzniknutá zo štiepenia jadra je o 8 rádov vyššia ako zo spaľovania uhlia, teda z jedného kilogramu uránu 235 dostanem 10-100 miliónov krát viac ako z kilogramu čierneho uhlia. Z tohto faktu vyplýva ale aj rozsah odpadov. Keď spálim uhlie, tak vznikne popol a ten je 10x viac rádioaktívny ako uhlie. Popol sa dáva na nejaké haldy, ktoré sú zatrávňované a polievané.

V nejakej miere je všetko okolo nás rádioaktívne. Drevo je rádioaktívne, papier je rádioaktívny, my sme rádioaktívní. Naša aktivita je 130 bekrelov na kilogram. Limit na pitnú vodu je 100 bekrelov na liter, pri mlieku je to 2000 bekrelov a v jánskych liazňach môžeš vypiť aj kľudne vodu s 10 tisíc bekrelami na liter, to sú tzv radónové liečivé vody. Limit na voľné uvoľnenie materiálov pri likvidácii jadrového zariadenia je 100 bekrelov na kilogram, čo je tak prísne, že ani naše telo by týmto limitom neprešlo a nemusíme im podliehať len vďaka výnimke na draslík 40, ktorý sa považuje za prírodný prvok a do týchto limitov sa neráta a môžeme byť pochovaní na cintoríne. Takisto tieto limity neplatia pre chemické podniky alebo uhoľné elektrárne. Takže napr. použitý betón z jadrovej elektrárne sa musí voziť v špeciálnych kontajneroch.

Keby sa všetok použitý materiál zo všetkých štátov dal uskladniť, tak by na to stačila jedna väčšia 12poschodová bytovka a bolo by po probléme. Namiesto toho si to každý štát rieši sám nekoordinovane pri použití vysokých nákladov na vlastné hlbinné úložiska. Vyhorený palivový článok je 3 metre dlhý a obsahuje 126 tenkých prútikov. To sa naseká ako špagety, nasype do kontajnera, zafixuje sa do nejakej hmoty, spustí sa do hlbinného úložiska, obloží sa tieniacou hmotou a zamedzí sa prístup voči spodnej vode aj ľuďom. Tam by to malo byť 10 tisíc alebo 100 tisíc rokov. Tento materiál býva v hĺbke 500-700 metrov, čo je vo väčšine štátov hlbšie ako sú spodné vody.

Rádioaktívita palivového prútika pred použitím je relativne nízka, šíri sa len do okolia pol centimetra, teda chytiť ho pinzetou je bezpečné. Ale keď prejde štiepnou reakciou, tak tam vznikne spolu viac ako tisíc rôznych izotopov a tam vzniká rádioaktivita. Aktivita vyhoreného paliva je ďaleko vyššia ako toho čerstvého a musí sa dochladzovať, ale už nemôže vybuchnúť, lebo nízko obohatené palivo nevieš geometricky dostať tak blízko k sebe, aby mohla prebehnúť reakcia. Naopak v prípade atómovej bomby ide o spojenie dvoch podkritických množstiev vysoko obohateného uránu alebo plutónia nad 90% do kritickej konfigurácie.

V Afrike v štáte Gabon vznikol pred 2 miliardami rokov prvý prírodný reaktor. V údolí bola smolincová ruda, ktorá obsahovala urán 235 v asi 4%. Keď prišli dažde, údolie sa zaplavilo a voda je skvelý moderátor. Začalo samoštiepenie uránu, vznikajú neutróny, ktoré sú moderované a spustil sa samovoľne reaktor. Voda sa zohriala a vyparila a bez moderátora to zhaslo. O mesiac napršalo znova a reakcia opäť začala a zas skončila. Ale ukazuje to, že príroda je schopná sa vysporiadať aj s takýmito vecami, väčšina izotopov uzavrela svoje valenčné vrstvy a premenila sa na olovo.